Naše mesto - TOPOĽČANY

Rozprestierajú sa na úrodnej Nitrianskej pahorkatine - časti Podunajskej pahorkatiny - nížiny - na rieke Nitre . Jeho rozlohou je asi 597,7 kilometra štvorcových . Celkový počet obyvateľov za celý okres je 74 031 . Mesto má 28 459 obyvateľov .

Najstaršie náznaky osídlenia územia súčastného mesta siahajú do staršej doby kamennej , čo dosvedčujú nálezi časti opracovaného mamutieho kla , nájdeného v blízkosti ohniska paleolitických lovcov v priestore dnešnej kalvarie .

Avšak najstaršie dejiny mesta sú spojené s genézou osady rozkladajúcej sa na vysokej pravobrežnej terase rieky Nitry v severnom intraviláne súčastného mesta v lokalite s názvom Hrad .

Od doby kamennej až do stredoveku táto osada niekoľkokrát zmenila svoju veľkosť i polohu , pravdepodobne v dôsledku zmien prirodných pomerov , ale jej teritórium bolo vždy ohraničené severne sútokom Bebravy s Nitrou a na juhu sútokom Chociny s Nitrou . Na prelome mladšej a neskorej doby kamennej sa tu usídlil ľud lengyelskej kultúry . Po zavŕšení historického poslania lengyelskej kultúry sem prichádza bádenský ľud , ktorý zároveň prináša nové kultúrne prvky - v materialnej kultúre to bola keramika , v duchovnej oblasti spaľovanie mŕtvych . Význam osady kulminuje v mladšej a neskorej dobe bronzovej a dobe halštatskej . Kým ťažisko osídlenia v mladšej dobe bronzovej je geograficky späté s južným intravilánom mesta , a teda rovinou , v priestore dnešného futbalového štadióna , kde bola odkrytá osada čakanskej kultúry , v dobe halštatskej sa osídlenie znovu vracia na vysokú pravobrežnú terasu severného intravilánu súčastného mesta . Dokumentuje to odkrytie významnej osady lužickej kultúry zo staršej doby halštatskej . Kontinuitu osídlenia tohto územia dokladá aj odkrytie osady z mladšej doby železnej , ktorú nositelia laténskej kultúry Kelti založili asi v 3. storočí pred Kristom .

Nasledujúce historické obdobia - doba rímska a doba sťahovania národov nie sú zatiaľ doložené uspokojivými dokladmi osídlenia - istý je náznak sezónneho germánskeho osídlenia z druhej polovice 5. storočia . Po tomto období možno pozorovať postupnú zmenu ťažiská osídlenia a jeho posun priblížne do oblasti súčastného mestského jadra . Výsledkom vývoja zoskupovania osídlenia v prehistorických a historických dobách sú teritoriálne a právne kondifikované Topoľčany .

Hitorici predpokladajú , že Topoľčany vznikli asi v polovici 9. storočia , keď kulminoval osídľovací proces na Ponitrí . Oporou pre tento predpoklad je aj názov tejto starobylej slovanskej lokality , ktorý vyjadruje charakteristické prírodné prostredie v čase vzniku osady.

Tok rieky Nitry vytvoril v oblasti Topoľčian totiž viacero ramien , v ktorých okolí prevažoval topoľový porast . Logicky potom tunajších osadníkov okolie nazvalo Topoľčaně , t.j. obyvatelia osady nachádzajúcej sa uprostred topoľového porastu . Výhodná poloha Topoľčian ležiacich v blízkosti križovatky dialkových ciest spôsobila , že už v priebehu 11. storočia sa stali trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary . Až do vlády Bela III. ( 1172  - 1196 ) tvorili Topoľčany s najbližším okolím súčasť kráľovského pozemkového vlastníctva . Za bojové zásluhy kráľ Belo III.  daroval Topoľčany šľachticom Seudovi a Martinovi . Martinov syn Turda zomrel bez potomkov a Topoľčany odkázal Ostrihomskému križiackému konventu . Kráľ Belo IV. však nároky ostrihomských križiakov neuznal a spomínané majetky pripadli späť do rúk jeho verného dvorana - správcu kráľovských stajní Dionýza z rodu Turje .

Topoľčany boli už v polovici 13. storočia všeobecne známym miestom na diaľkovej ceste vedúcej Ponitrím . Prítomnosti nemeckého elementu v Topoľčanoch možno pripísať aj usporiadanie intravilánu trhovej lokality . Ide predovšetkým o pravidelné štvorhranné námestie s farským kostolom sv. Ondreja apoštola v strede , kde sa konávali aj týždenné trhy , ako aj šachovnicovú zástavbu meštianských domov . Roku 1245 sa vďaka kráľovskej donácií stáva bezprostredným susedom Topoľčian ďalší významný uhorský magnat Štefan z rodu Gut-Keled.

Hneď po tatárskom vpáde ( 1241 ) sa na ponitrí uchytil aj tretí magnátsky rod - Čakovci . V priebehu 70. rokov 13. storočia došlo v oblasti Topoľčian k významným majetkovým presunom , výsledkom ktorých bola koncentrácia Topoľčian a okolitých dedín v rukách Matúša a Petra z rodu Čákovcov . Matúš zomrel bez mužských potomkov a jeho majetky pripadli Petrovi a jeho synovi Ma túšovi Čákovi . Čákovci potrebovali pre svoje tunajšie domínium opevnené centrum , no rovinatý terén v okolí Topoľčian jeho stavbu neumožňoval . Preto Topoľčiansky hrad vznikol pomerne ďaleko od mesta . Topoľčany však naďalej zostali hospodárskym stredískom panstva .

V odbornej literatúre dodnes nie je uspokojivo vyriešená otázka , kedy vlastne Topoľčany získali mestské privilégia . Mohlo k tomu dôjsť už v poslednom desaťročí 13. storočia alebo najneskôr začiatkom nasledujúceho 14. storočia . Obsah udelených výsad takisto nie je známy, ale všeobecné možno predpokladať udelenie samosprávy na čele s richtárom a mestkou radou , ktorej bola príznaná obmedzená súdna kompetencia .

Za Matúšovej vlády získali Topoľčany aj vonkajšie atribúty stredovekého mesta . K tým najvýznamnejším patrila skutočnosť , že dovtedy nechránené trhové miesto bolo na oligarchov príkaz opevnené priekopami palisádami a na najexponovanejších miestach aj kamennými baštami .

Po smrti Matúša Čáka 18. marca 1321 sa topoľčany takmer na celé 14. storočie stali kráľovským majetkom . Nový panovník Karol Róbert rešpektoval mestké výsady Topoľčancov , ale nie je známe , že by im ich aj potvrdil . Mesto sa síce stalo kráľovským (regia civitas ) , ale ani v tomto čase sa nevymanilo zo zväzku hradného panstva a jeho najbližšou vrchnosťou bol kráľovský kastelán Topoľčianskeho hradu . Kastelan však nezasahoval do vnútorného života mesta a bežnú agendu i výkon súdnictva v ľahších prípadoch mala vo svojich rukách mestská rada na čele s richtárom . Topoľčany sa ako mesto po prvý raz spomínajú v roku 1334. Z charakteru mien členov mestskej rady je zrejmé , že polovica bola nemeckého a druhá polovica zasa slovenského pôvodu . Z tohto faktu vyplýva , že v Topoľčanoch sa už v prvej tretine 14. storočia Slováci presadili v správe mesta . Priaznivé okolnosti hospodárskeho rozmachu za vlády Anjouovcov sa premietli aj do vývinu Topoľčian . Začali sa rozvíjať aj remeslá . V prvom rade išlo o remeselníkov priamo naviazaných na pôdohospodárstvo ( kováči , mlynári , mäsiari ) , ďalej na remeslá uspokojujúce každodenné potreby Topoľčancov (čižmári , krajčíri , hrnčiari , kožušníci , súkenníci ) a nakoniec aj niektoré špecializované remeslá , akými boli zlatníci a šperkári a kúpeľníci , ktorí zrejme pracovali aj pre okolitú šľachtickú klientelu . V meste sa vzmáhala aj vrstva kupcov a kramárov , ktorí obchodovali nielen v rámci Topoľčian , ale zapájali sa aj do diaľkového obchodu .

2. decembra 1389 nový panovník Žigmund Luxem-burský daroval celé hradné panstvo spolu s hradom a mestom Topoľčany do dedičnej dražbyFrankovi a Šimonovi , synom báňa Kóňu zo Sečian , ktorí patrilí k popredným veľmožom krajiny .Zmena vlastníka sa veľmi skoro prejavila aj v označení Topoľčian . Ak sa v predchádzajúcom období dôsledné uvádzali ako kráľovské mesto (regiacivitas ) , koncom 14. a začiatkom 15. storočia sa čoraz častejšie začínajú uvádzať ako mestečko ( opidum ) , či dokonca i ako majetok ( possessio ) . Topoľčanci sa však naďalej považovali za mešťanov a svoje sídlo nazývali mestom . Topoľčany naďalej fungovali ako trhové miesto , kde sa oddávna konávali pravidelné sobotäajšie týždenné trhy navštevované aj obyvateľmi širokého okolia . Na prelome 14. a 15. storočia sa Topoľčany stali dejiskom vysokej politiky . Podľa svedectva poľských kronikárov sa tu 11. júna 1401 konalo stretnutie uhorskej šľachtynespokojnej s vládou kráľa Žigmunda . Nespokojní šľachtici sa obrátili na poľského kráľa Vladislava Jagelovského a ponúkli mu uhorskú korunu .

Šimon zo Sečian a syn jeho nebohého brata Franka ladislav si roku 1411 rozdelili všetky svoje početné majetky . Na základe tejto deľby prípadlo topoľčianske hradné panstvo magistrovi Ladislavovi . Ladislav zo Sečian väčšinu svojich majetkov poručil svojim príbuzným . Jeho jediný syn Ladislav sa zrejme narodil až po otcovej smrti a správy otcovských majetkov sa ujal až v priebehu20. rokov 15. storočia , keď dosiahol zrelosť.

V roku 1431 sa Topoľčany dostali do priameho kontaktu s husitským vojskom . Nemožno vylučiť , že husitov do mesta priviedol tunajší rodák , husitský kňaz Jurík z Topoľčian . Topoľčany zostali vďaka tejto okolnosti ušetrené od plienenia .

V doterajšej odbornej literatúre sa zhodne tvrdilo , že husitská posádka obsadila Topoľčiansky hrad . Dôkladne študium všetkých zachovaných písomných prameňov však ukázalo , že na hrade husiti nikdy neboli . V rokoch 1431 - 1434 však ovládli mesto Topoľčany a z neho kontrolovali široké okolie . Veliteľom tunajšej posádky bol Ján Šmikovský , na ktorého príkaz postavili husiti v meste aj drevozemný hrádok ( fortalícium ) ako svoje opevnené centrum . Na jeseň roku 1433 posilnili tunajšiu posádku ešte vojská Jána Tovačovského . A husiti spoločne organizovali veľkú holdovaciu výpravu , na ktorej sa dostali až k Novej Bani a vypálili kláštor v Hronskom Beňadiku .

Topoľčany prežívali v týchto rokoch veľmi rušné udalosti . Strach z husitov zachvátil predovšetkým najbohatšiu vrstvu mešťanov . Jeden z najvlyvnejších uhorských šľachticov Peter Čech z Levícsa dvakrát pokúsil mesto obsadené husitmi dobyť , ale ani raz sa mu to nepodarilo . Až koncom roka 1434 došlo k dohode medzi Jánom šmikovským a kráľom Žigmundomo vydaní Topoľčian za výkupné a v roku 1435 z Topoľčian odtiahli svojích vlastníckych práv sa po viac ako troch rokoch ujal ich pôvodný majiteľ Ladislav zo Sečian , ktorý však v zmysle predchádzajúcej dohody musel prepustiť polovicu panstva a mesta Petrovi Čechovi z Levíc , Pokojne časy v Topoľčanoch však netrvali prilíš dlho . Mesto obsadili bratríci pod vedením Jana Jiskru . Jiskra držal mesto až do roku 1447 . Panstvo však naďalej patrilo Ladislavovi zo Sečian , ktorý tu mal svojho kastelána Mikuláša z Bíne .

Topoľčany boli už v prvej polovici 15. storočia prevážne slovenské mesto . Najpresvedčivejším dôkazom pre toto tvrdenie je bohatý zoznam Topoľčancov ( celkom 48 mien ) z 12. júla 1431 , teda ešte z čias , keď nebola v meste husitská posádka . Je nesporné , že väčšína tzv. remeselníckych mien patrila Slovákom . V 15. storočí pôsobila v meste aj vynikajúca zvonolejárska dielňa , v ktorej sa okrem zvonov mohli vyrábať aj palné zbrane .

V susedných Krušovciach sa zachoval prekrásny gotický zvon odliaty roku 1468 majstrom Pavlom z Topoľčian .

Topoľčany boli aj v polovici 15. storočia miestom rušných udalosti . Gubernátor krajiny Ján z Huňadu v rámci bližšie neznámych dohôd odstúpil Topoľčany dvom významným magnátom - Pankrácovi zo Sv. Mikuláša a Michalovi Orságovi , ktorí prispeli značnou sumou na vykúpenie Topoľčian z rúk jiskrovcov . Panstvo sa na viac ako 150 rokov rozdelilo na dve polovice . Aktívnejším z majiteľov panstva bol palatín Michal Orság , ktorý sa v Topoľčanoch občas aj zdržiaval a datoval aj mnohé listiny .Aj v 15. storočí sa Topoľčany vyvíjali ako hospodárske centrum stredného Ponitria . Ťažiskom hospodárskej činnosti naďalej zostával obchod a remeslá , ale stále väčší význam získavalo pôdohospodárstvo založené predovšetkým na intenzívnom pestovaní obilnín a vinohradníctve . Na konci stredoveku sa v záhradách mešťanov pestovalo ovocie , zelenina a šafran . Obchodný ruch sa už tradične realizoval na priestrannom námestí , kde sa pravidelne každú sobotu stretávali remeselníci a trhovníci nielen z mesta ale i širokého okolia .

Do druhej polovici 15. storočia možno klásť aj počiatky administratívnej činnosti v Topoľčanoch . Z čísto praktických dôvodov si mesto nechalo vyhotoviť prekrásne gotické pečatidlo , ktorého stred vypĺňaldvojramenný kríž s rovnako dlhými rozštiepenými ramenami . V strede medzi dvojkríža bola na pravej strane vyrytá šeťramenná hviezdička a na ľavej strane obratený polmesiac . Mesto touto pečaťou potvrdzovalo listiny a listy , ktoré v mene richtára a rady napísal mestský notár .

Topoľčany sa najčastejšie spájajú s pivom , ktorého varenie tu má tradiciu od konca 19. storočia , hokejistom Mirom Šatanom , ktorého kariéra v tomto meste odštartovala , alebo výrobou nábytku . Nie všetci vedia , že sú aj mestom , do ktorého sa každoročne schádzajú veriaci z celého Slovenska na marianske púte . Ich cieľom býva Kalvária , ktorá stojí na svahu južnej časti mesta . Súbor 14 kaplniek , ktoré znázorňujú krížovú cestu , postavených v polovici 19. storočia neogotickom slohu , je dnes najvýznamnejšou kultúrnohistorickou pamiatkou nachádzajúcou sa mimo pamiatkovej zóny mesta . Obdivovať ju však môžete len počas púti , v období pôstu a počas veľkej noci .